Električky CMg série 1600 – 1609
Električky CMg série 1600 – 1609 | |
Brnianska električka ev. č. 57 v roku 2019 | |
Výrobné údaje | |
---|---|
Výrobca | Staudinger Waggonfabrik |
Rok výroby | 1913 |
Počet vyrobených kusov | 10 |
Technické údaje | |
Dĺžka (bez spriahadiel) | 10 750 mm |
Šírka | 2 620 mm |
Výška | 3 500 mm |
Pohotovostná hmotnosť | 13 640 kg |
Max. rýchlosť | 30 km/h |
Rozchod | 1 435 mm |
Obsaditeľnosť | |
Miest na sedenie | 28 |
Miest na státie | 31 |
Motory a elektrická výzbroj | |
Motor | U101 |
Výkon | 2×45 kW |
Elektrická výzbroj | odporová AEG odporová Škoda |
Napájacie napätie | 550 V DC |
multimediálny obsah na Commons |
Električky CMg série 1600 – 1609 sú dvojnápravové električky, vyrobené v roku 1913 podnikom Staudinger Waggonfabrik v Studénke pre prímestskú dráhu Viedeň – Bratislava. Z desiatich vozňov sa šesť postupne dostalo do Brna, kde je na svojej električkovej sieti prevádzkovala Spoločnosť brnianských elektrických pouličných dráh.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Konštrukcia bola podobná brnianskym vozňom série 50 – 55 zo Grazu. Značne široká vozňová skriňa (2 620 mm) bola tvorená oceľovým roštom a drevenou kostrou, pojazd bol dvojnápravový. Strecha bola valená, tvorená z drevených paluboviek pokrytých plátnom. Okenné stĺpiky boli oplechované, vonkajšia spodná časť bočníc bola obložená drevenými peřejkami, čím sa tieto električky výrazne odlišovali od starších vozňov dovtedy prevádzkovaných v Brne. V bočniciach boli vždy štyri veľké spúšťacie okná uchytené v hliníkových rámoch. Sedadlá boli dvojakého typu: pozdĺž jednej bočnice bola umiestnená polstrovaná pozdĺžna lavica, na druhej strane sa nachádzali priečne usporiadané dvojité sedadlá potiahnuté kožou. Plošiny boli úzke, uzatvárané mrežovým zábradlím. Elektrická výzbroj AEG bola tvorená kontrolérom B6-30, ktorý mal sedem jazdných a šesť brzdových stupňov. Brzda bola elektrodynamická a ručná. Odpory boli umiestnené pod podlahou vozňa. Električky boli z výroby vybavené pantografom.[1]
Vzhľad týchto električiek navrhol rakúsky architekt Otto Wagner.[1] Od tohto typu boli odvodené aj zhodné vlečné vozne Ch série 1525 – 1533,[2] ktoré boli priamo určené pre prevádzku s električkami CMg 1600 – 1609.[3]
Dodávky električiek
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1913 bolo vyrobených celkom 10 motorových vozňov tohto typu.
Súčasný stať | Mesto | Stránka | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla pri dodaní |
Zdroj |
---|---|---|---|---|---|---|
Rakúsko | Viedeň – Bratislava | stránka | 1913 | 10 | 1600 – 1609 | [1] |
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Viedeň – Bratislava
[upraviť | upraviť zdroj]Vozne boli vyrobené v roku 1913 pre potreby dopravcu Localbahn Wien – Pressburg (LWP), ktorý v roku 1914 začal prevádzku na novo postavenej medzimestskej dráhe z Viedne do Bratislavy. Dostali železničný rad CMg (C = tretia trieda, M = motorový vozeň, g = jednosmerné napájanie), sériu čísel 1600 – 1609 a jazdili na prímestskom viedenskom úseku medzi stanicami Wien–Grossmarkthalle a Gross Schwechat.[4] Sériou CMg boli označené aj električky série 1610 – 1613, ktoré pochádzali z budapeštianskej vagóniky Ganz a ktoré obsluhovali prímestský úsek tejto dráhy v Bratislave.[5]
Pretože frekvencia cestujúcich nebola na viedenskom prímestskom úseku tak vysoká, ako sa predpokladalo, odpredala LWP tri vozne č. 1602 – 1604 v roku 1915 do Brna.[4] Zvyšné električky č. 1600, 1601 a 1605 – 1609 naďalej jazdili vo Viedni, v roku 1921 boli po zoštátnení dráhy označené radom BBO ET 24 (čísla ET 24.01 – 07), od roku 1938 niesli v rámci Deutsche Reichsbahn rad ET 187 (čísla ET 187.21 – 27).[6] V roku 1944 boli kvôli leteckému bombardovaniu tri vozidlá (pôvodných čísel 1601, 1606 a 1608) odoslané do železničnej stanice v Brežanoch, kde sa dočkali konca druhej svetovej vojny. Tam je zhabali Česko-slovenské štátne dráhy a odpredali je opäť do Brna.[4] Vo Viedni tak zostali po roku 1945 len električky pôvodných čísel 1600, 1605, 1607 a 1609, ktoré ÖBB označila radom 4924 (čísla 4924.01, 03, 05 a 07). Vyradené z prevádzky boli v roku 1954.[6] Vozeň ev. č. 1607 potom prevzalo električkové múzeum Mariazell.[7] V roku 1996 bola pre Mariazellskou múzeum v Ústredných dielňach Dopravného podniku mesta Brna renovovaná historická súprava motorového vozidla CMg ev. č. 1607 a vlečného vozidla Ch ev. č. 1531,[8] ktorá je od tej doby príležitostne vyrozprávaná na muzeálne dráhe z Mariazell na Erlaufsee.[3]
Brno
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1915 odkúpila Společnost brněnských pouličních drah elektrických od Viedenskej–bratislavskej dráhy tri električky pôvodných čísel 1602 – 1604, ktoré boli kvôli nižšej frekvencii cestujúcich nadbytočné. V Brne boli ešte toho istého roku zaradené do prevádzky pod číslami 56 – 58, ich pôvodné pantografy nahradil v Brne vtedy obvyklý tyčový zberač. Vzhľadom na veľmi široké vozové skrine (2 620 mm oproti približne 2 000 mm u ostatných brnianskych vozňov) mohli spoločne s električkami série 50 – 55, ktoré boli taky veľmi široké, obsluhovať iba trať Královo Pole – Pisárky, ktorá bola dimenzovaná na nákladnú prevádzku so širokými železničnými vagónmi. V 30. rokoch 20. storočia bol tyčový zberač nahradený lýrovým, vozne tejto série však boli v tejto dobe využívané kvôli dodávkam nových električiek menej, obsluhovali vložené vlaky liniek 1 a 6, prípadne boli nasadzované v čase zvýšenej frekvencie cestujúcich. Za druhej svetovej vojny jazdili s dvoma vlečnými vozne na prídavnej linke A medzi hlavnou stanicou a Královo Polom.[4] Počas ich brnianskej prevádzky došlo aj k výmene ich kontrolérov AEG za kontroléry Škoda BRNO I.[1]
V apríli 1945 zhorel pri požiari vozovne Pisárky vozeň č. 58, zvyšné dve električky zostali v osobnej prevádzke. V roku 1946 kúpil brniansky dopravný podnik od Česko-slovenských štátnych dráh ďalšie tri viedenské električky CMg, ktoré ČSD zabavili ako vojnovú korisť, ktorá sa na konci druhej svetovej vojny nachádzala v železničnej stanici v Břežanoch (spoločne s nimi získal DP aj dva vlečné vozne Ch ev. č. 1529 a 1531; tie zostali odstavené a slúžili ako zdroje náhradných dielov). Vozidlá pôvodných čísel 1601, 1606 a 1608 boli v Brne zaradené do prevádzky s číslami 153 – 155, pričom vozeň č. 155 nebol opravený a slúžil len ako záloha. Všetky brnianske električky boli v roku 1950 prečíslované, pričom rad CMg získala čísla 14 – 18. Neopravený vozeň č. 18 bol vzápätí preradený medzi služobné a získal číslo 515. Električky CMg boli naďalej využívané na trati Královo Pole – Pisárky na vložených vlakoch a veľtržných linkách, obsluhovali však aj linku 10 vedúcu po bývalej železničnej trati do Líšne. V roku 1960 došlo k vyradeniu vozňa č. 17 (jeho číslo prevzal vozeň č. 515), všetky ostatné električky tejto série boli vyradené v roku 1964 v súvislosti s dodávkami nových električiek Tatra T3.[4][9]
Medzi služobné bol v roku 1964 zaradený iba vozeň č. 15, ktorý získal nové číslo 815. Ten bol z prevádzky odstavený roku 1967.[4] Renovácia vozidla sa uskutočnila v rokoch 1968 – 1969, kedy bol vozeň upravený do podoby, v akej jazdil v 30. a 40. rokoch 20. storočia.[10] V roku 1971 bol vozeň č. 57, spoločne s ostatnými do tej doby renovovanými električkami, odovzdaný Technickému múzeu v Brne, ktoré ho zaradilo do svojej vznikajúcej zbierky vozidiel MHD.[11]
Historické vozidlá
[upraviť | upraviť zdroj]Do súčasnosti sa dochovali celkom 2 vozne:
- vozeň ev. č. 57 v Technickom múzeu v Brne (ex LWP ev. č. 1603)
- vozeň ev. č. 1607 v električkovom múzeu Mariazell
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d 57 - El. motorový vůz [online]. Sabdigital.com. Dostupné online. (po česky)
- ↑ MARTINKO, Peter; SCHWARZ, Vlado. Viedenská električka: História bratislavského úseku. [s.l.] : Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy. 36 s. Google-Books-ID: XGizCQAAQBAJ. Dostupné online.
- ↑ a b Nostalgie-Archív. www.railway-tram.org. Dostupné online [cit. 2018-05-23]. Archivované 2018-05-24 z originálu. (po česky)
- ↑ a b c d e f NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno. S. 54 – 58. (po česky)
- ↑ IMHD.SK. Ganz CMG. imhd.sk Bratislava. Dostupné online [cit. 2018-05-25].
- ↑ a b Lokalbahn Wien-Pressburg LWP [online]. [Cit. 2018-05-23]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Museumstramway Mariazell [online]. museumstramway.at, [cit. 2018-05-23]. Dostupné online. Archivované 2018-05-24 z originálu. (po nemecky)
- ↑ Zkušební jízda historické soupravy vozů CMg 1607+1533 (pocházejicích z dráhy Vídeň – Bratislava), které u DPMB prošly rekonstrukcí pro Muzeum kolejové dopravy Mariazel. [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-06-23]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Evidence DPMB: vozy CMg [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-06-23]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Kocman, s. 132.
- ↑ Kocman, s. 18 – 19.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvaje CMg série 1600–1609 na českej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 132. (po česky)
- NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električky CMg série 1600 – 1609